• gimbecej@gmail.com
• 021/6913-165
• gimnazijabecej.edu.rs

Rok založenia: 1925

Zakladateľ : Autonómna pokrajina Vojvodina

Typ ustanovizne: Gimnazija

Jazyk výchovno-vzdelávacej práce: Srbský, Maďarský

O ustanovizni

O výstavbe budovy Bečejského gymnázia rozhodlo Obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí 15. mája 1923. Budova bola postavená predajom obecného majetku, 106 árov pôdy, podľa projektu bečejského architekta Gindera Jožefa.
Gymnázium v ​​Bečeji bolo založené 27. októbra 1925, kedy Ministerstvo školstva vydalo rozhodnutie o udelení povolenia na činnosť.
Gymnázium v Bečeji začalo svoju činnosť 2. novembra 1925 po tom, čo žiaci a učitelia boli v kostole na poďakovaní, a potom sa presťahovali do novej budovy, kde bolo vysvätené.
Do novozaloženého gymnázia bolo v prvom ročníku zapísaných 350 žiakov, ktorí boli rozdelení do 12 tried, a to: štyri triedy prvého, tri triedy druhého a tretieho a dve triedy štvrtého ročníka. Riaditeľom bol vymenovaný Nikola Zorić, profesor histórie a geografie.
Štátne reálne gymnázium v ​​Bečeji, ako sa volalo do okupácie v roku 1941, bolo najskôr štvortriednou školou a rozhodnutím ministerstva školstva v novembri 1927 bolo schválené otvorenie piateho a šiesteho ročníka. Nasledujúci školský rok 1928/1929. V roku 2008 dostala povolenie na otvorenie siedmeho ročníka, no v nasledujúcich štyroch rokoch v dôsledku hospodárskej krízy v krajine a vo svete a malého počtu zapísaných žiakov neboli finančné prostriedky na otvorenie a udržanie vyšších ročníkov. takže škola zostala neúplná. Nakoniec v roku 1933/1934. Gymnázium Becej sa počas školského roka postupne rozrastá na osemtriedne úplné Gymnázium.
Pod úspešným vedením Zorića a odborného učiteľského zboru sa veľmi rýchlo rozvíja. Za pomoci obce a darcovských občanov v nej vznikajú zbierky učebníc pre samozrejmé vyučovanie, žiacke a učiteľské knižnice a zabezpečujú sa ďalšie potreby pre bežnú prácu. Už koncom 30. rokov a najmä v desaťročí pred 2. svetovou vojnou sa okrem bežného vyučovania organizovala mimoškolská činnosť, študentské organizácie ferialov, Červený kríž, Aeroklub a pod. a v nej aj žiacky zbor a orchester.
Už vtedy sa gymnázium pre svoje prostredie stalo škôlkou školstva a kultúry. Boli v nej žiaci zo všetkých okolitých miest. Žiaci Gymnázia v Bečeji odovzdali svoje nadobudnuté vedomosti svojim rodinám a komunitám, z ktorých pochádzajú.
Počas okupácie sa na Gymnáziu naďalej pracovalo v maďarskom jazyku. Vyše 150 jej žiakov patrilo počas vojny medzi bojovníkov proti fašizmu a 53 z nich položilo život na oltár slobody svojej vlasti. Tragickou mladosťou sa tak stali prvé generácie mladých ľudí, ktorí na tomto gymnáziu v Becej dozreli.
Po oslobodení gymnázium v ​​Bečeji obnovilo svoju činnosť 15. januára 1945. Dostalo nové meno: Kompletne zmiešané Gimázium Bečej.
Od jesene 1945 sa popri srbskom jazyku zriaďovali aj nižšie ročníky s triedami v maďarskom jazyku. V roku 1963 sa otvorili vyššie triedy v Gymnáziu Bečej s vyučovaním v maďarskom jazyku. Okrem žiakov z Bečeja tam študujú mladí ľudia zo všetkých okolitých miest a dokonca aj z ďalších dedín Vojvodiny.
V týchto rokoch pedagogický zbor pod vedením skúseného pedagóga a dobrého organizátora profesora Čedomira Potparića, riaditeľa školy, zavádza do procesu vzdelávania nové a moderné metódy. To všetko prispelo k tomu, že Gymnázium v ​​Bečeji dosahuje stále výraznejšie úspechy a výsledky a zaraďuje sa medzi najvýznamnejšie školy vo Vojvodine. To spôsobilo, že Vojvodinský školský zveľaďovací ústav si vybral, ako sa vtedy hovorilo, Gymnázium „Todora Dukina“ za experimentálne, t.j. škola, kde sa preveria niektoré novinky vo vzdelávaní a výchove mládeže predtým, ako sa stanú všeobecnou praxou. S veľkou vážnosťou a nadšením prijali učitelia aj žiaci kabinetné vyučovanie, seminárne práce, nepovinné vyučovanie a rekreáciu v predmete telesná výchova, vyučovanie geografie v nemeckom jazyku a všetko ostatné, čo prispelo k modernizácii vyučovacieho – výchovno-vzdelávacieho procesu.
Experimentálnu prácu Bečejovho gymnázia pozná aj UNESCO, ktorého delegácia školu niekoľkokrát navštívila.
V roku 1959 sa riaditeľom gymnázia stal profesor Vasilije Kalezić a v roku 1962 v jeho úspešnej práci pokračoval profesor literatúry Uroš Vasin.
Počas obdobia svojej experimentálnej činnosti získalo gymnázium celý rad významných uznaní, a to: cena Obce Bečej 8. október v roku 1968, prvé ocenenie v kampani Rok kvality na stredných školách Vojvodiny v roku 1974, Zlatá plaketa Zväzu telesnej kultúry Vojvodiny za úspešnú činnosť v telesnej kultúre. v období 1945 – 1975, roku 1976 získal plaketu Červeného kríža Vojvodiny, Goranski štit za mimoriadny prínos k rozvoju a zlepšovaniu životného prostredia, v tom istom roku získal Rád so striebornými lúčmi za mimoriadne zásluhy pri výchove a vzdelávaní mládeže a za zásluhy o šírenie vzdelanosti a kultúry.
V roku 1976 sa vďaka úsiliu Magistrátu a mnohých darcovských firiem, ako aj obetavosti učiteľského zboru vybavili školské úrady a zbierky nábytkom a triedami, žiacka a učiteľská knižnica sa zaplnila novými knihami, ktoré o r. ten čas čítal 16 000 výtlačkov. V tom roku bolo gymnázium vyhlásené za druhú školu vo Vojvodine z hľadiska úrovne vybavenia modernými učebňami a inými učebnými pomôckami.
V roku 1977 prebehla Šuvarova školská reforma, keď sa Gymnázium v ​​Bečeji rozdelilo na prvé dve triedy takzvaných spoločných základov a posledné dve triedy riadenej výchovy. Dvojročná škola riadeného vzdelávania, hoci si ponechala osobitný názov Gymnázium, bola tiež pomenovaná: Centrum pozitívneho vzdelávania v spoločenských aktivitách Todor Dukin Bečej. Z budovy bola vysťahovaná a umiestnená v budove bývalej ekonomickej školy.
V roku 1983 bola táto dvojročná riadená škola integrovaná s Ekonomickým školským strediskom a úplne zrušená. V tej štvorročnej škole, ktorá sa opäť volala Gymnázium Vlada Provčiho, totiž zostal prírodovedný a matematický odbor ako zárodok, z ktorého v roku 1990 vzniklo súčasné Gymnázium. Vrátili ju do svojej budovy a pokračovala v práci pod vedením režiséra Jovana Beloševa.
Za 95 rokov jej existencie sa v nej vychovalo viac ako 10 000 študentov. Dnes sa nachádzajú na pracoviskách po celej našej domovine a v Bečeji neexistuje podnik, inštitúcia ani organizácia práce všeobecne, bez toho, aby v nich nepracovali jej bývalí žiaci. Z mnohých sa stali vedci, umelci, spisovatelia, diplomati, profesori, lekári, právnici a iní vysoko vzdelaní odborníci a manažéri. Je medzi nimi vyše 60 doktorandov a veľký počet profesorov na fakultách juhoslovanských univerzít.
Po úspešnom riadení školy a odchode vtedajšieho riaditeľa Milana Gožanského do dôchodku v roku 2006 pedagogický zbor pod vedením riaditeľa Ing. Miodraga Basarića ospravedlňuje vysoké renomé, ktoré si Gymnázium v ​​Bečeji získalo svojou prácou, obetavosťou a dosiahnuté výsledky. Vysoký prospech gymnázia uznalo aj Ministerstvo školstva, vedy a technického rozvoja, keď bola škola po externom hodnotení ohodnotená najvyšším stupňom. Aj v tom období bolo Gymnázium v ​​Bečej ocenené Veľkou zlatou medailou za kvalitu na Medzinárodnom veľtrhu vzdelávania v Novom Sade a Výročnou cenou obce Bečej.
Od školského roka 2021/22. Popri všeobecnom kurze maďarského vyučovacieho jazyka, sociálno-jazykovom a prírodovedno-matematickom kurze v srbskom vyučovacom jazyku bola na gymnáziu zapísaná prvá generácia študentov so špeciálnymi športovými schopnosťami.

Riaditeľ: Nemanja Jovišević

Dátum nástupu do funkcie: 03.12.2022